Školenie a certifikáty Scrum
Agilné riadenie firiem a projektov
Agilnými častokrát nazývame živočíchy, ktoré sa dokážu rýchlo pohybovať a meniť smer podľa vplyvov vonkajšieho okolia. Neikedy sa za slovom aglita ukrýva schopnosť flexibilného prisposôbovania sa podmienkam.
Z uvedeného vyplýva, že agilita vo firmenom prostredí nie je len model alebo štandard, ale že je za tým schovaná celá filozofia dodávky projektu. Agilitu nie je možné prijať len na úrovni tímov, ale musí byť široko akceptovaná naprieč dodávateľskou firmou, ale hlavne zákazníkom.
Medzi faktory realizovateľnosti agilných projektov patrí hlavne:
- Dodať zákazníkovi hodnotu čím skôr na začiatku projektu.
- Dohodnúť sa so zákazníkom, ktoré komponenty majú akú hodnotu pre neho (Stupnica MoSCoW, komponenty ktoré MUSIA byť dodané, ktoré by MALI BYŤ dodané, ktoré by MOHLI BYŤ dodané a komponenty ktoré NEMUSIA BYŤ dodané).
- Neustále počúvať zákazníka a prispôsobiť dodávku jeho aktuálnym požiadavkám (jednoduché realizovanie zmien).
Pre lepšie pochopenie agility bol v roku 2001 vytvorený Agilný manifest (hoci bol definovaný pre vývoj SW, platí všeobecne vo všetkých oblastiach).
Ľudia a komunikácia sú viac než procesy a nástroje.
Funkčný softvér je viac než vyčerpávajúca dokumentácia.
Spolupráca so zákazníkom je viac než dojednávanie zmluvy.
Reagovanie na zmenu je dôležitejšie než striktné dodržiavanieť plánu.
Na manifest je potrebné pozerať tak, že tvrdenia na ľavej strane majú väčšiu váhu ako tvrdenia na pravej strane. Z uvedeného je zrejmé, že pre realizovanie projektov v agilnom prostredí je potrebné dosiahnuť porozumenie a súhlas na všetkých úrovniach riadenia.
Agilné metódy sú oveľa mladšie ako klasické metódy riadenia projektov (Agile & Waterfall Methodologies, 2012). Ich vznik bol vyvolaný potrebou ľahko a rýchlo aplikovať zmeny hoci aj v neskorších obdobiach projektu hlavne v produktoch, ktoré majú veľmi krátky životný cyklus (napríklad mobilné telefóny). Existuje veľa agilných metód, ktoré majú rôznym spôsobom zapracované agilné princípy v závislosti od zamerania projektu, porozumenia agility vo vedení firmy a projektového prostredia (Highsmith, 2009).
Medzi najvýznamnejšie agilné metódy projektového riadenia je možné zaradiť predovšetkým metódu Scrum.
Scrum
Najrozšírenejším zástupcom agilných metód je Scrum. Z pohľadu definovania sa tu nejedná o kompletnú metódu riadenia projektov, ale Scrum je definovaný ako „rámec“ (Framework), dávajúci používateľom voľnosť pri jeho implementovaní.
Názov Scrum nepredstavuje žiadnu skratku, je to výraz v rugby, ktorý vyjadruje zdanlivo chaotický pohyb hráčov. V slovenčine je najbližšie k tomu slovu výraz „skrumáž“. Podľa neoficiálnych štatistík, až 60% agilných projektov používa priamo alebo nepriamo Scrum. Jeho obľúbenosť spočíva hlavne v jednoduchosti použitia, minimálnom administratívnom (byrokratickom) zaťažení a odovzdaní právomocí vývojárskemu tímu.
Scrum roly
Scrum definuje iba tri povinné roly – vlastník produktu (Product Owner), odborník na Scrum (Scrum Master – tento výraz sa zvyčajne neprekladá do slovenčiny) a Scrum tím, niekedy nazývaný aj vývojový tím (Scrum Team). Žiadna rola nie je priamo nadriadená inej roli, funguje tam princíp kolektívnej zodpovednosti.
Vlastník produktu sa niekedy označuje tiež ako „hlas zákazníka“ (the voice of customer). Z toho vyplýva, že vlastník produktu je zodpovedný za definovanie dodávky (jednotlivých komponentov), za prioritizáciu dôležitosti jednotlivých komponentov (u agilných metód sa zvyčajne nazývajú user story), za definovanie akceptačných kritérií a na záver za prevzatie hotových produktov od zákazníka.
Odborník na Scrum je zodpovedný za to, že sa v projekte budú správne uplatňovať zásady Scrum a že počas práce nebude nikto rušiť vývojový tím.
Vývojový tím je jednotný názov pre všetkých pracovníkov, ktorí vytvárajú (resp. vyrábajú) produkt. Tento tím je samo-organizovaný a preberá plnú zodpovednosť za dodanie produktu podľa špecifikácie vlastníka produktu. Samo-motivácia tímu vyplýva z toho, že sám si pripravuje plány, definuje ciele a následne sa ich snaží aj naplniť (Hines a kol, 2009).
Všetky tieto tri roly sa nazývajú hlavný projektový tím (Scrum Core Team).
Princípy Scrum
Podľa (SBOK, 2013) je Scrum založený na šiestich princípoch. Popíšme ich podrobnejšie. (Ďalšie časti tohto článku čítajte, len ak chcete vedieť viac o Scrum. Alebo sa prihláste na kurz Scrum a všetko vám tam vysvetlím.
Empirická kontrola procesov
Tento princíp zdôrazňuje kľúčovú filozofiu Scrum založenú na troch hlavných myšlienkach a to transparentnosti, preveriteľnosti a prispôsobenia. Transparentnosť znamená, že definícia projektu ako aj definície všetkých dodávok, časový harmonogram a progres všetky informácie a výsledky projektu sú verejné, dostupné nielen členom tímu, ale každému záujemcovi. Preveriteľnosť zabezpečuje, že informácie o projekte sú zobrazené na projektovej tabuli (Scrumboard) a iných zobrazovacích prostriedkoch. Zákazníci pravidelne do projektu dodávajú spätnú väzbu zúčastňujú rozhodovacích procesov v projekte. Adaptácia sa realizuje spoluprácou projektového tímu a iných účastníkov projektu prostredníctvom transparentnosti a preveriteľnosti a tým sa realizujú navrhované zmeny a zlepšenia vo vyvíjaných produktoch ale aj samotných projektových procesoch.
Samo-organizovanie
Tento princíp vychádza z poznania, že v súčasnosti pracovníci dodávajú značne vyššiu hodnotu, keď sú samo-organizovaní a zodpovední za realizovanie vlastných návrhov. Samo-organizovanie ale neznamená, že členovia tímu môžu robiť čokoľvek, čo chcú. Znamená to, že požadovaný produkt alebo funkčnosť realizujú na základe vlastných návrhov.
Kolaborácia
Tento princíp sa zameriava kolektívne na zdieľanú zodpovednosť za dodanie projektu. Kolaborácia je viac ako spolupráca, ktorá obyčajne znamená, že každý pracuje na svojom produkte v rámci tímu. Kolaborácia je, keď každý prispeje svojím dielom aj k práci iných tak, aby výsledok bol oveľa výraznejší.
Prioritizácia založená na hodnote
Tento princíp zabezpečuje, že projekt dodá maximálnu hodnotu pre zákazníka už v prvých fázach projektu, zatiaľ čo u klasických metód zákazník zvyčajne dostáva hodnotu až na konci projektu. Prioritizácia určuje, čo sa má urobiť teraz a čo počká na neskôr. Za prioritizáciu výstupu projektu je zodpovedný vlastník produktu prostredníctvom user stories a prioritizovaného zoznamu úloh. Pri prioritizácii sa berie do úvahy hodnota pre zákazníka, riziká súvisiace s daným produktom a závislosti.
Časová ohraničenosť ( Time – boxing)
Tento princíp v sebe odzrkadľuje hlavný parameter Scrum a to, že čas v Scrum projekte a niektorých aktivitách je čas presne stanovený a nemožno ho prekročiť. Toto je dôvod, prečo sú aj niektoré činnosti v projekte časovo ohraničené, napríklad trvanie etapy (Sprint), trvania porád, vyhodnocovacieho procesu a podobne. Scrum považuje čas za jeden z najdôležitejších limitov v projekte.
Iteratívny vývoj
Tento princíp sa zakladá čiastkovom (iteratívnom) vyvíjaní produktu. Čiže najprv sa vyrobí funkčná časť produktu a neskôr so dokončuje do lepších detailov. Tento princíp súvisí s prioritizáciou, ale aj s ľahším uplatňovaním zmien do produktov, ktoré ešte nie sú úplne dokončené.
Scrum procesy
Procesy v Scrum zhruba kopírujú štandardne definované všeobecné procesy projektového riadenia, len ich názov aj náplň je prispôsobená agilnému vývoju.
Medzi projektové fázy Scrum patrí podľa Scrum, (SBOK):
Iniciácia (Initiate)
V tejto fáze sa vytvárajú solídne základy projektu, aby sa zvýšil úspech projektu. Identifikuje sa hlavný projektový tím, začína komunikácia s účastníkmi projektu ohľadom zdôvodnenia projektu, projektovej vízie, očakávaniach zákazníka, začínajú sa definovať jednotlivé dodávky projektu a zaznamenávajú sa do plánu dodávok (Release plan).
Plánovanie a odhadovanie (Plan and estimate).
Fáza plánovania a odhadovania pozostáva z procesov súvisiacich s plánovaním a odhadovaním prácnosti jednotlivých úloh, ktoré súvisia s vytváraním popisov dodávok, ich prioritizovania a preberania úloh, na ktorých sa bude pracovať v najbližšej etape.
Implementovanie (Implement)
Fáza implementácie súvisí v prácou na zadaných úlohách, teda s realizovaním aktivít, ktoré vedú k vytváraniu produktov projektu. Typicky sa tento proces realizuje počas Sprintu.
Skontrolovanie a vyhodnotenie (Review and retrospect)
Táto fáza je zameraná na verifikovanie kvality (akceptáciu) vyrobených produktov vlastníkom produktu, vyhodnotenie ukončenej práce a návrhy na zlepšenie práce v budúcej etape.
Uvoľnenie (Release)
Táto fáza je zamerané na akceptáciu vytvorených produktov zákazníkom a na ukončenie a hlavne vyhodnotenie celého projektu, ktoré sa zaznamenáva ako skúsenosti z projektu a slúži na vylepšenie budúcich projektov.
Školenie Scrum
Školenie Scrum realizujeme podľa záujmu verejnosti niekoľkokrát ročne zvyčajne v Bratislave alebo Košiciach. Na verejnom školení Scrum sa musí zúčastniť minimálne 5 študentov, aby si mohli vyskúšať všetky projektové roly.
Scrum školenie je štandardne dvojdňové a obsahuje teoretickú a praktickú časť.
Na teoretickej časti si predstavíme princípy, aspekty a procesy Scrum do takej úrovne, aby sme mohli v praktickej časti simulovať reálny Scrum project. Dĺžka teoretickej časti závisí hlavne od toho, nakoľko študenti ovládajú ovládajú Scrum pred školení, prípadne ak už aplikovali Scrum v praxi.
Praktická časť sa realizuje ako reálny Scrum projekt, to znamená že sa precvičujú vyhodnocovacie techniky, prácu so Scrum boardom (projektovou tabuľou) a reálnu komunikácie v projekte Scrum. Spolu si prejdeme cez všetky procesy Scrum a vytvárame riešenie, ktoré na konci každého Sprintu odovzdávame Produkt Ownerovi. Celkovo sa realizujú 3 sprinty a každý trvá 3 dni. (1 deň je 5 minút pri školení). Členo tímov musia spolupracovať pri plánovaní sprintu, vyhodnocovaní náročnosti úloh a vytváraní dodávok.
Certifkáty Scrum
Na získanie Scrum certifikátu je potrebné ešte realizovať certifikačnú skúšku. Táto sa realizuje on-line do 6 mesiacov po ukončení kurzu. V závislosti od úrovne certifikátu aj skúška je rôzna. Najjednoduchšia je skúška Srum Developer, test obsahuje 75 otázok a škúška trvá 90 minút. Výsledný certifikát sa nazýva SDC (Scrum Developer ertified).
Náročnejšia je skúška Scrum Master. Záverečný test obsahuje 100 otázok a skúška trvá 90 minút. Výsledný certifikát sa volá SMC (Scrum Master Certified).
Najťažšia je skúška Scrum Product Owner. Záverečný test obsahuje 140 otázok a skúška trvá 3 hodiny. Výsledný certifikát sa volá SPOC (Scrum Product Owner Certified).
Tu sa nachádza pôvodná stánka školení Scrum.
Komentáre
Pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť.